Ľuboš Maliňák - kulturistika

Bolo to v roku 2005, na mojich prvých Majstrov-stvách Európy v rumunskom Brašove. Boli to zároveň historicky prvé ME, kde sa bojovalo o titul i v novej (v súčasnosti už veľmi  populárnej a dynamicky sa rozvíjajúcej) kulturistickej disciplíne - klasickej kulturistike. Registrácia a prezentácia prebehli v poriadku - v kulturistike sa dá veľa predpovedať a odhadnúť už na vážení, kde sú všetci súperi po prvýkrát spolu pokope len v plavkách. Tam sa prvýkrát dajú aspoň približne odhadnúť šance jednotlivých „borcov“ , padajú prvé prognózy o forme a o tom ako by to mohlo dopadnúť...

Už tam som registroval názory a postrehy (z nášho realizačného tímu ale i zo zahraničia), že by som mal bojovať o najvyššie priečky, dokonca i o ZLATO! To bolo v piatok večer. V sobotu prebehlo semifinále - najtvrdší boj a v podstate najdôležitejšia časť šam-pionátu. Tu všetci zúčastnení pretekári bojujú o šesť postupových miest do nedeľňajšieho finále. To, či človek postúpil alebo nie sa dozvie až v nedeľu tesne pred finále. A samotné poradie v semifinále (to nemá žiadny vplyv na konečné výsledky finále) sa dozviete až po skončení celej súťaže...Takže som vtedy ani netušil, že som semifinále jasne vyhral. A po ňom, v sobotu večer mi už viacero ľudí z rôznych výprav gratulovalo k víťazstvu - v štýle: si jasne najlepší, nikto by ťa nemal poraziť, titul je tvoj...

A prišla nedeľa. Súťaž samotná bola super, užil som si to, v očakávaní úspechu. I po zídení z pódia všetko nasvedčovalo tomu, že by to malo byť dobré. Aj môj tréner pán Hečko mi hneď po poslednom porovnávaní potvrdil, že to bolo dobré a že som vyzeral najlepšie...S nádejou a očakávaním som o pár minút nastupoval  na vyhlasovanie výsledkov. A vtedy sa odohralo to, čomu by som po predchádzajúcich udalostiach a priebehu neveril ani vo sne! Hlásateľ  začal čítať mená pretekárov tak ako sa to v kulturistike robí, od šiesteho po prvé miesto. A keď vyhlásil, že na štvrtom mieste sa umiestnil reprezentant Slovenska Ľuboš Maliňák, krvi by sa vo mne nedorezal...V hale okamžite nastal piskot a celková hlučná nespokojnosť. Aj po skončení ceremoniálu ruch neutíchol, vládlo všeobecné prekvapenie z konečných výsledkov. Po slávnostnom vyhlásení výsledkov mi nikto nevedel povedať čo sa stalo, každý sa iba veľmi čudoval. Ja som okamžite odišiel do šatne, hodil som pohár za štvrté miesto do kúta a išiel som sa sprchovať (pretekárska farba ide z tela dosť  ťažko) a začal som sa drhnúť aby som vybil zlosť a sklamanie. 

Asi o desať minút za mnou do sprchy prišiel môj tréner, aby som okamžite vyliezol, že sa stala chyba a že bude nové vyhlásenie výsledkov. Moja prvá emotívna reakcia bola, že im na to kašlem a že nikam nejdem, nech si robia srandu z niekoho iného! Ale keď on trval na svojom a kričal že som to vyhral, pochopil som, že to asi nie je žart, poutieral som sa a šiel som opäť smer pódium. Až keď som videl organizátorov, členov vedenia svetovej federácie a rozhodcov ako pripravujú nový slávnostný ceremoniál, všetko mi to došlo a vtedy som sa nekontrolovane rozplakal ako malý chlapec...Hrozne sa vo mne uvoľnili všetky emócie - dojatie, hnev, zadosťučinenie, radosť, šťastie, proste celkové uvoľnenie toho psychického vypätia. A oproti mne na druhej strane haly plakal ešte jeden borec - Poliak Lopucki, ktorý si počas „chybného“ vyhlasovania na pódiu vychutnal štátnu hymnu a práve mu odoberali zlatú medailu...O chvíľu som si to fantasticky užil ja - zlatá medaila na krku, v rukách nad hlavou naša slovenská zástava a éterom znelo „nad Tatrou sa blýska...“! Jeden z najkrajších zážitkov v mojom živote a dovtedy určite najväčší moment mojej športovej kariéry.

Až dodatočne som sa dozvedel, že podnet na revíziu výsledkovej listiny dal samotný prezident IFBB pán Rafael Santonja zo Španielska, ktorému to poradie nešlo do hlavy a neveril mu. Vysvitlo, že sekretár rozhodcovského zboru nahodil do počítača nesprávne čiastkové hodnotenia jednotlivých rozhodcov a ten potom vyhodil chybné celkové poradie! Podľa správ-nych výsledkov som jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností zvíťazil a stal som sa vtedy historicky prvým Majstrom Európy v klasickej kulturistike. O rok nato sa mi titul podarilo obhájiť...