Andrea Stranovská - streľba
|
|
Priznám sa, že som rozmýšľala o čom by som mala písať. Je vybrať niektorú spomienku. Určite sú veľmi silné spomienky, keď som stále na stupňoch víťazov a hrali pri tom hymnu. Alebo ten pocit, že som dala do preteku všetko, mala som radosť zo samotného priebehu, zásahov, prípade troške šťastia, čo každý potrebujeme. A výsledkom bolo výborné umiestnenie.
V roku 2000 sme cestovali na svetový pohár do Sydney (Austrálie). Vycestovať so zbraňou nie je nikdy jednoduché a práve tu sme mali nejaký problém v dokladoch. Nakoľko ma colníci nechceli pustiť s ňou, tak sme sa s trénerom rozhodli, že si zoberiem aspoň pažbu, na ktorú sa doklady nevzťahovali. Zvyšok zbrane mali pracovníci zväzu po vybavení dokladov poslať za mnou. Do Austrálie sme v pohode docestovali a začala aklimatizácia a čakanie, kedy príde moja zbraň. Nakoniec som sa našťastie dočkala. Prišla presne deň pred oficiálnym tréningom. Musím povedať, že to bolo, ako dostať nejaký vytúžený darček pod stromček. Môj tréner skonštatoval, že tak veľmi ma ešte nevidel radovať sa. Nakoniec pre nás preteky dopadli veľmi dobre, nakoľko som skončila na 3. mieste. Z Austráliou ma spája aj ďalšia spomienka. V roku 2003 bol svetový pohár v Perthe. Bol začiatkom jari, ešte som doma veľa netrénovala, nakoľko šport robím ako hobby, popri práci. Takže zmena počasia, u nás chladno, u nich na krátke tričko a nohavice, málo natrénované. Mali sme čas na aklimatizáciu a ďalší tréning, v ktorom sa mi vôbec nedarilo. K tomu sa ešte pridružili problémy s vyhadzovaním prázdnych nábojníc zo zbrane. Nakoniec sme to riešili kúpou iných nábojov. Pri tejto príležitosti mi správca strelnice povedal: Go home! Čo sa ma, musím priznať veľmi dotklo. Ale nakoniec, ako sa ukázalo, tak času na tréning a aklimatizáciu bolo dosť a preteky som nakoniec vyhrala. A do tretice Austrália. Jedna milá spomienka, ku ktorej sa rada vraciam. Prechádzala som sa po olympijskej dedine, ako som sa bola rozlúčiť s kamarátkou, ktorá odchádzala. Išla som zamyslená a zrazu niekto trúbi. Šofér kyvadlovej dopravy v dedine mi ukazuje, že sa mám usmievať. Až keď som sa usmiala zavrel dvere a odišiel. Musím povedať, že táto drobnosť mi zlepšila náladu a ďalej som išla usmievajúc sa. |
