SLOVENSKÁ ASOCIÁCIA ŠPORTU NA ŠKOLÁCH - člen medzinárodnej organizácie školského športu - ISF

Libor Charfreitag - atletika

Charfreitag 01

Charfreitag 02

 

Atletická sezóna v roku 2010 sa navždy zapísala do mojej pamäte. Bola totiž mimoriadne úspešná. Po veľmi nevydarenej a najmä frustrujúcej predošlej sezóne som len ťažko veril, že by rok 2010 mohol byt opísaný ako zlatý rok v mojej doterajšej atletickej kariére.

Majstrovstvá Európy v atletike sa konali v Barce-lone na konci júla. Prevládali veľmi príjemne teploty a Barcelona ma upútala svojou krásnou architektúrou a pohodovou uvoľnenou náladou, ktorá sa šírila ulicami tohto krásneho veľkomesta. Na majstrovstvá som pricestoval ako líder svetových aj európskych ta-buliek, s najlepším výkonom 80.59m. Pociťoval som určitý tlak, keďže všetci očakávali odo mňa medailové vystúpenie, ale takisto som to očakával aj ja sám. Pricestovať na veľký šampionát v pozícii lídra bola to pre mňa nová situácia. Požiadal som náš atletický zväz, aby som mohol odcestovať do Barcelony o deň skôr ako ostatní členovia nášho atletického tímu. Považoval som to za veľmi dôležité, pretože som nechcel narušiť moju tréningovú rutinu pred šampio-nátom. Počas celého pobytu som sa cítil  v dobrej pohode, fyzickej i psychickej. Bol čas vstúpiť na olympijsky štadión a začať súťažiť. Kvalifikačné kolo som zdolal na výbornú bez akéhokoľvek zaváhania. Výkonom 77.70m som postúpil do finále a zároveň aj dosiahol najlepší výkon kvalifikácie. Finále sa tento krát konalo hneď na druhy deň po kvalifikácii. Krátka rozcvička na vedľajšej ploche, žiadne hody na tréningovom štadióne. Veril som si, že nebude. potrebne a snažil som sa neplytvať energiou na súťaž. Vstúpil som opäť na olympijsky štadión Montjuic a cítil som, že to bude dobrý večer. Dôvod? Veril som si, že dokážem hodiť veľmi ďaleko a cítil som sa výborne. Po dvoch výborných pokusoch v rozhadzovaní som začal súťaž tzv. 'zaisťovacím' pokusom 75.50m. Bola to dostatočná vzdialenosť na postup do užšieho, osemčlenného finále. V druhom pokuse som hodil ako jediný z dvanástich finalistov za 80m, presne 80.02m a viedol som celú súťaž. Žiaľ, po tomto druhom hode som sa už nedokázal zlepšiť a dosiahnuť dlhší hod. Nevadilo to, pretože súperi ma až do konca súťaže neprehodili a ja som vyhral zlatú medailu na Majstrovstvách Európy. Zároveň som sa kvalifikoval aj na Kontinentálny pohár do Splitu za družstvo Európy

Ihneď som bol zaliaty pocitom šťastia a veľkej spokojnosti. Prebehlo mi hlavou mnoho myšlienok, ale jednu konkrétnu si pamätám dodnes a síce to, že skutočne sa všetka drina, ktorú som za roky vložil do tréningov vyplatila. A to bolo pre mňa najväčšou odmenou. 

Počas slávnostného odovzdávania medailí bolo nad olympijským štadiónom Montjuic búrlivo. Blýskalo sa, hrmelo a padal prudký dážď. Počas tejto búrky mi na štadióne hrali slovenskú hymnu a ja som myslel na to, že aká to je len náhoda, keďže slová našej hymny akoby opisovali situáciu na štadióne. 

Európsky šampionát bol pre mňa niečím výnimoč-ným, niečím nevšedným v doterajšej kariére. Bol to šampionát plný krásnych príjemných pocitov a na dobre pocity sa v spomienkach nikdy nezabúda. Prispelo k tomu aj víťazstvo v Kontinentálnom pohári.

Libor Charfreitag