SLOVENSKÁ ASOCIÁCIA ŠPORTU NA ŠKOLÁCH - člen medzinárodnej organizácie školského športu - ISF

Ľuboš Križko - plávanie

Krizko 01

Krizko 02

Krizko 03

 

Spomienky ktoré som si počas 20-ročnej športovej kariéry uchoval v srdci a v hlave je mnoho, ale najkrajšie a najvzácnejšie sú samozrejme spojené s úspechmi. 

Prvá spomienka, na ktorú nezabudnem a často si ju pripomínam, je spojená s Olympiádou v Pekingu v roku 2008. Na predolympijskú prípravu spomínam ako na najťažšie, ale zároveň aj najkrajšie obdobie. Bolo to fyzicky, ale hlavne psychicky pre mňa náročné. Príprave som podmienil celý osobný život, pričom som bol na ceste stať sa čerstvým otcom dieťaťa. Tvrdo som trénoval a veril, že úspech sa dostaví. Nepripúšťal som si nič iné len uspieť. Na OH v Pekingu som štartoval 10. 8. 2008, deň po mojich a tri dni po trénerových narodeninách. Želal som si len jeden darček a to osobný rekord. To sa mi podarili hneď v rozplavbách, kde som dohmatol na 9. mieste a to v novom SR rekorde 54.07 s (predtým 55.48 s). O konečnom 13. mieste a zlepšení osobného maxima viac než 1 s sa mi ani nesnívalo. Bol to pocit zadosťučinenia a môžem povedať že tá celoživotná drina stála za to.  

Nikdy nezabudnem na prvý telefonát hneď po preteku. Bol venovaný a zároveň spojený s gratuláciou môjmu trénerovi Mgr. Jiřímu Waltrovi. Plakal od šťastia a asi hodinu rozprával ako nespal celú noc a počas priameho prenosu nad ránom zobudil svojim povzbudzovaním pol bytovky. V ten deň sme spolu volali ešte asi desaťkrát, rozoberali sme si to spolu dookola a gratulovali si navzájom. Pre nás to bol neuveriteľný výsledok. Jediná vec, ktorá ma na tom všetkom mrzí je, že kvôli  nedostatku miesta v tíme sa môj tréner nemohol zúčastniť a vychutnať si svoj úspech  a celú atmosféru OH spolu so mnou.

Druhá spomienka, ktorá má v mojom srdci také isté miesto, je z majstrovstiev Európy v Rieke, v tom istom roku. Na tieto preteky som šiel len s jediným cieľom a to zaplávať na 50 m znak medailu. Po olympijských hrách som bol v životnej forme a myslím, že sa mi podarilo prekvapiť nie len seba, ale aj celú Európu. V semifinále som dohmatol ako prvý v novom európskom rekorde 23.15 s a zapísať sa medzi európsku a môžem povedať aj svetovú plaveckú špičky. Veľmi ťažko sa opisujú slová a pocity ktoré sme v tom roku s trénerom zažili. Aj teraz pri písaní  týchto riadkov mi naskakuje husia koža a som veľmi rád, že som mal to šťastie vstúpiť medzi tých najlepších.

Ľuboš Križko