Ján Gábryš

„Rozvinutím kvalitnej a dobrovoľnej činnosti v prospech detí a mládeže sa Slovenská asociácia športu na školách v krátkom čase stane významnou súčasťou nášho spolkového telovýchovného a športového hnutia.“ Takto predpovedal budúcnosť nového subjektu na slovenskej telovýchovnej a športovej scéne po ustanovujúcom sneme SAŠŠ (v Bratislave 3. júla 1991) jej prvý predseda Ján Gabryš. „Proroctvo“ tohto skvelého, múdreho, a zároveň mimoriadnou skromnosťou obdareného človeka sa stalo realitou. Treba pritom dodať, že za takýmto - dalo by sa povedať, že strohým - hodnotením sa však skrýva obrovské úsilie stovák nadšencov školského športu na Slovensku. Ich obetavosť a húževnatosť s akou sa borili s rôznymi prekážkami a nástrahami sú priam obdivuhodné.

Na margo zrodu Slovenskej asociácie športu na školách Ján Gabryš spomína aj s odstupom času, a to pri príležitosti 20. výročia jej založenia pri spracovávaní publikácie Tak šli roky: „Chceli sme vybudovať stavovskú organizáciu telocvikárov, kde erudícia, pracovný elán a radosť z výsledkov je spoločná, nedeliteľná a zodpovedá športovej morálke všetkých účastníkov. Dnes môžeme konštatovať, že všetci nadšenci tohto výnimočného obdobia sú nezmazateľne zapísaní nielen do mojich spomienok. Sme spoločne hrdí na to, čo sme spoločne dokázali!“

Ján Gabryš, čestný predseda SAŠŠ, po ukončení vysokej školy v roku 1958 nastúpil do zamestnania v Strednej lesníckej škole v Liptovskom Hrádku ako učiteľ s aprobáciou zemepis - telesná výchova. Tu pracoval celých 42 rokov  až do odchodu do dôchodku.

Práca telocvikára bola v tom čase charakterizovaná tým, že nebola ohraničená len vyučovaním v škole, ale očakávala sa od neho aj spoločenská angažovanosť, najmä zapájanie sa do telovýchovného diania v meste a regióne. Tak ako rástla športová úroveň jeho zverencov v záujmových krúžkoch, tak sa postupne rozširovali aj možnosti zapájania sa do súťaží vtedajšieho ČSZTV. Do tohto balíka aktivít možno zaradiť aj založenie vlastnej telovýchovnej jednoty SLÁVA (bol jej predsedom), čo poskytovalo možnosť organizačne i finančne riešiť športovú činnosť nielen v Liptovskom Hrádku, ale tiež v celom Liptovskom regióne. V tomto období mu pribúdali aj ďalšie funkcie. V roku 1969 bol napríklad zvolený za člena predsedníctva OV ČSZTV.

Toto obdobie výrazne (a pozitívne) ovplyvnilo celý jeho športový život, vzťah k tejto ušľachtilej činnosti, názory i konkrétne činy i  ducha fair play. Osobitne treba zvýrazniť dva momenty. V prvom rade je to jeho osobný príklad, čo dokumentuje aj fakt, že až šestnásť jeho žiakov sa neskôr rozhodlo pre štúdium učiteľstva so zameraním na telesnú výchovu, čo je naozaj malo vídané.

A ten druhý moment? V plnej hĺbke a celej šírke chápal spoločenskú potrebu pravidelného športovania mládeže, ale najmä previazanosť jednotlivých telovýchovných subjektov pri uskutočňovaní tohto procesu. Práve tento nadhľad uplatňovaný vo aj funkcii predsedu Slovenskej asociácie športu na školách vytvoril priestor pre zrod všeobecne známych a uznávaných SAŠŠ-kárskych projektov.

Za jeho učiteľské pôsobenie a angažovanosť v telo-výchovnom hnutí bol ocenený desiatkami vyznamenaní. Tie najvýznamnejšie tvoria prílohu tohto profilu a z nich spomenieme iba tie naše SAŠŠ-kárske Zlatá medaila I. B. Zocha (2006), Kryštálové srdce I. B. Zocha (2011) a titul ČESTNÝ PREDSEDA SAŠŠ.

Janko, ako familiárne prvého predsedu i čestného predsedu SAŠŠ nazývame, nedávno oslávil svoje 85. narodeniny. Dostatočný dôvod k bilancovaniu jeho životnej cesty, cesty naplnenej zmyslupnou činorodosťou a popretkávanej ušľachti-lými činmi a stretnutiami s oddanými priateľmi. Preto je úplne samozremé, že dnešným dňom 21. apríla 2018 sa Ján Gabryš stáva súčasťou SIENE SLÁVY SAŠŠ ako jej prvá žijúca legenda.