Ján Hajdóczy
|
Narodený 4. mája 1889 Zomrel 17. októbra 1950
|
Po skončení pedagogického štúdia ako stredoškolský profesor zakotvil v Trnave. Jeho príchod do „Malého Ríma“ v roku 1910 možno považovať za začiatok atletiky v tomto meste, ktorej rozvoj v nasledujúcich desaťročiach zaznamenal nevídané rozmery. Trnavskí gymnazisti v tomto období nemali rovnocenného súpera nielen na Slovensku, ale po roku 1918 ani vo vtedajšom Československu. Žiaci pod jeho vedením získali Strieborný veniec Lidových novín a stali sa víťazmi celoštátnych hier v Pardubiciach a Prahe. Ešte impozantnejšie si počínali v prestížnom MIČUROVOM POHÁRI, v ktorom najcennejšiu trofej získali až sedemnásťkrát z 23 ročníkov. Skvele si počínal aj v organizátorskej práci, keď sa výraznou mierou pričinil najmä o vybudovanie prvej atletickej dráhy i organizáciu tradičných atletických pretekov. Výnimočnosť jeho osobnosti je však najmä v tom, že pre šport dokázal získať svojich kolegov a inšpiráciou bol predovšetkým svojim zverencom. Atletiku považoval za základ všetkých športov, preto jej venoval takú pozornosť. Svojich žiakov však viedol k všestrannosti a v jeho celoročnom programe mali miesto prakticky všetky v tom čase dostupné športy. K jeho zverencom a nasledovníkom bol Anton Hajmássy, ktorý o svojom učiteľovi povedal: „Bol to neuveriteľný človek - vždy plný optimizmu a neutíchajúcej energie. Nestaval na príkazoch, svojich študentov získaval osobným príkladom a silou argumentu. Nikdy sa nevzdával, žiadna prekážka nebola pre neho neprekonateľnou. V I. svetovej vojne utrpel ťažké zranenie do nohy - ani to ho nezastavilo pri napĺňaní svojich predsavzatí.“ |
