Stolný tenis
„TRI SLZY“
Paralympiáda je o živote, lebo ten prináša nešťastia aj tragédie. O ľudskej vôli ich prekonať. Ale aj o medailách, ktoré sú vo chvíli športových víťazstiev najkrajšou odmenou. Symbolom paralympijských hier sú tri slzy. Vyjadrujú silu tela, ducha a mysle.
História paralympijských hier sa datuje od roku 1960, kedy sa v Ríme konali prvé hry pre telesne postihnutých, na ktorých sa zúčastnilo 400 športovcov z 23 krajín, súťažiacich v ôsmich športoch. Od vtedy sa paralympijské hry uskutočňujú v roku konania sa Olympijských hier. Od tohto roku sa uskutočnilo 12 letných a 8 zimných paralympijských hier. V Pekingu sa uskutočnia trináste letné paralympíjske hry pre zdravotne postihnutých. Športovci budú súťažiť: v atletike, basketbale na vozíku, bocci, cyklistike, futbale, goalballe, jachtingu, jazdectve, džude, lukostreľbe, plávaní, ragby na vozíku, stolnom tenise, streľbe, šerme na vozíku, tenise na vozíku, tlaku na lavičke, veslovaní a volejbale v sede. V Pekingu bude súťažiť okolo 4000 športovcov zo 140 krajín, budú to najväčšie hry z histórie paralympionizmu.
Pre mňa bude Peking už tretia paralympiáda po Sydney a Aténach. Každá z nich bola doposiaľ jedinečná. Či už kultúrou, podnebím, prístupom domorodých obyvateľov. Teraz sa teším o to viac, že stolný tenis patrí v Číne k najobľúbenejším športom. Mojou záľubou sa stal pred trinástimi rokmi, kedy som ho začala hrať ako koníček a postupne som sa prepracovala až do reprezentácie Slovenska. Počas mojej športovej kariéry sa nám spolu s osobným trénerom podarilo vybojovať všetky cenné medaile z vrcholových podujatí. Z ME, MS a aj paralympiády.
SAŠŠ-károm
Alena Kánová
SPOMIENKA na SYDNEY
Alena je jednotka!
Po semifinále si Alena Kánová vydýchla. Už mala istú medailu. Bude zlatá? Alebo strieborná?
S osobným trénerom Romanom Cibulkom sa vrátila do paraolympijskej dediny relaxovať. Napätie pred večerným finále ju neopúšťalo, no bolo treba robiť čosi iné. Rozhodne však nezostávať v hale štátneho športového centra, kde sa hral paraolympijský stolnotenisový turnaj a kde strávila najviac času zo sydneyského pobytu.
Do finále zostávali 4 hodiny. „ Trochu som vypla“, vravela sympatická poslucháčka druhého ročníka právnickej fakulty. Jej myšlienky iste zamestnávalo paraolympijské zlato , no už mala v duši čiastočný pokoj.
Bola vo finále, kde ju každý čakal, lebo je svetová jednotka. „ Potvrdzovanie rebríčka a očakávanie medaily ma zaťažovalo,“ priznala.
Vo chvíli finálového víťazstva nad majsterkou Ázie Fudžiwarovou si spomenula na spolužiakov. Tí jej pomáhali po autohavárii pred 6-timi rokmi keď sa ocitla na vozíku, zostať v Gymnáziu ako predtým. Aj ako vysokoškoláčka našla svoj druhý domov medzi zdravými študentmi v bratislavskom internáte Družba. Trvalý má u rodičov – Malino Brdo.
Stolný tenis vrátil Alenu do aktívneho života. Súťaženie má v krvi. V Ružomberku kvôli nej v stolnotenisovom klube otvorili dvere zdravotne postihnutým a šéf ŠKST Marián Bystričan, ktorý bol v Sydney ako rozhodca, prežíval po Kánovej finálovom víťazstve veľké chvíle.
Alena už získala veľa medailí. Pravda, paraolympijské zlato vybojovala prvý raz. „ Motivácia zostáva, chcem byť naďalej v absolútnej špičke,“ hovorí po najcennejšom víťazstve v stolnotenisovej kariére.
Na monolyžiach sa vrátila aj k svojmu pôvodnému obľúbenému športu. “Lyžovanie mi pomohlo najmä vo fyzickej príprave, „ poznamenala. Sestra ju na cestu vyprevadila s darčekom, ktorý jej kázala otvoriť až v Sydney. „ Dala mi ťahák zo španielčiny, aby som sa mala z čoho učiť, keď sa raz vyberiem do Argentíny. To je moja vysnívaná krajina, „ prezradila. Vzdialenejšiu krajinu na južnej pologuli – Austráliu – už so svojou angličtinou no najmä stolnotenisovým majstrovstvom, dobila.
